nový cirkus

V súčasnosti je príliš veľa negatívnych stereotypov a dogiem, že cirkus je zlý, že tam týrajú zvieratá, že sú tam strašidelní klauni, ktorých sa všetci boja - jednoducho, že je to niečo podradné. Keď niekomu poviem, že robím cirkus, tak sa ma často spýta práve na jednu z týchto vecí: či máme zvieratá a či ich týrame, a že či som klaun a že či sa ma má báť. Nový cirkus je vo veľkej väčšine a vlastne v našom prípade absolútne bez zvierat a bez klaunového make-upu. Je to forma umenia, ktorá spája tanec a výtvarné umenie, spája ľudí s herectvom a s divadlom, pretože účinkujúci musia vedieť vystúpiť aj s pohybom, aby ich vystupovanie vyzeralo zaujímavo a ladne. Pestré farby kostýmov zase vnášajú do predstavení výtvarnú zložku. Samozrejme nedá mi vynechať jednoduchú skutočnosť, že ľudí fascinuje, keď vás vidia robiť netradičné kreácie a hlavne deťom spôsobuje nefalšovanú radosť. Nový cirkus je predovšetkým prezentácia veľkej trpezlivosti a šikovnosti a zakladá si na umeleckej hodnote prevedenia svojej cirkusovej schopnosti. Sú tam rôzne kategórie, počnúc manipuláciou, čo znamená žonglovanie, hula hoop a všetky tie veci, ktoré sa ovládajú rukami a môžete ich vidieť napríklad v ohňových šou: poiky (závažia na retiazke), palice, diabolo, taniere na točenie a podobne. Cirkus má v sebe samozrejme aj veľa akrobacie, ktorá premosťuje do gymnastiky, ale je predsa len trošku iná, menej kompetitívna a viacej kooperatívna. Súčasťou je aj párová akrobacia (ktorá je do nejakej miery podobná akrojoge), či vzduchová akrobacia, kde sa dá zavesiť na objekty zo stropu a tam robiť tanečné kreácie. Veľmi obľúbenou formou je aj ekvilibristika, pre ktorú sú typické prvky ako jednokolka, chodúle, slackline a rôzne takéto balančné cvičenia a vystúpenia.

Teší ma, že aj na Slovensku sa takáto forma umenia už objavuje a že je tu viacero skupín, ktoré robia práve takýto moderný cirkus. Približujú sa viac k ľuďom, nie je to len ten tradičný stan, ale vystúpia na hocijakom pódiu, prípadne v parku, na lúke alebo v divadlách a kultúrnych domoch. Stále je to však pre ľudí netradičné a dych berúce hlavne pre tých, ktorí si rôzne cirkusové prvky sami vyskúšajú. Nový cirkus je určený deťom aj dospelým, vie priniesť niečo zaujímavé napríklad do domovov dôchodcov, centier služieb pre ľudí s rôznymi hendikepmi, vie osloviť rôzne (aj problémové) sociálne skupiny a podobne.

Moja vášeň pre nový cirkus vychádza z troch rôznych pilierov, ktoré sa v ňom spájajú. Ide hlavne o mentálny a telesný rozvoj. Keď ľudia žonglujú, precvičujú a cibria si mozog, prepájajú obidve hemisféry. Sú mnohé štúdie o tom, ako robenie cirkusu naozaj pomáha bojovať proti rôznym hendikepom a chorobám a buď ich redukovať alebo im úplne predchádzať. Tieto aktivity pomáhajú napríklad zastaviť alebo spomaliť demenciu, sú výborné na myseľ a koordináciu tela, na zdravý a aktívny životný štýl. Pomáhajú tiež celkovému rozvoju držania tela, aby všetky svaly fungovali dobre, aby nás napríklad neboleli kĺby.

Súčasne ide o netradičnú formu zábavy. Krásne je to vidieť u detí - ako keď začnete žonglovať s troma loptičkami, tak sú všetky zrazu nadšené a tiež to chcú skúsiť a vedieť. Množstvo ľudí žonglovanie videlo, ale nikdy si nemysleli, že práve oni budú mať príležitosť si to sami vyskúšať a naučiť sa to. A pritom to nie je vôbec náročné. Sám som robil už desiatky, možno stovky cirkusových workshopov a naozaj priemerný účastník vie za pol hodiny pochopiť princíp žonglovania troma loptičkami a niektorí to rovno aj dokážu demonštrovať.

Tretím pilierom cirkusu je dobrý pocit, endorfíny a nadšenie, ktoré takáto forma aktivít prináša. Človek, ktorý už cirkus chvíľku robí a naučí sa nejaké triky, je nadšený z toho ako dokáže vytvoriť neuveriteľné vystúpenie, na ktoré sa ľudia pozerajú a ani nevedia, čo sa to na tom pódiu vlastne deje, len jednoducho vidia, že je to úžasné. No a keď sa dostaneme na ešte vyššie úrovne, tak obecenstvo už nerozumie, ako sa to dá vôbec dokázať. Napríklad keď vo finále účinkujúci stoja na ramenách až v štyroch úrovniach. Postupne sa z ľudí vytvorí ako keby taká pyramída alebo veža, kde napríklad ja držím na ramenách niekoho, ten drží na ramenách ešte niekoho ďalšieho a nakoniec pomocou tzv. teeter-boardu (ktorý pripomína detskú hojdačku) vyskočí ešte aj so saltom na samý vrch štvrtý človek. A ľudia nerozumejú ako sa im to podarilo, ako je to vôbec fyzicky možné. Cirkusom teda rozvíjame svoje mentálne a telesné hranice, posúvame hranice toho, čo človek dokáže, pre ľudí je to zaujímavé na pozeranie, ale aj na to, aby si mnohé veci sami vyskúšali, naučili sa ich a mali z toho dobrý pocit a zdravé nadšenie.