Na Luciu na Orave

"Beriem vodu s pravú ruku, žehnám sa ja Bohu Duchu, vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stávky, len u nás."

13. december sa až do zavedenia gregoriánskej reformy kalendára (r. 1582) vnímal ako najkratší deň v roku a pripisovala sa mu zvláštna moc. S týmto stridžím dňom sa spájala povesť o Lucii – kresťanskej dievčine obdarenej krásnymi očami, ktorej vnútili pohanského ženícha, a ten sa do jej očí zahľadel. Ako formu odmietnutia si Lucia svoje oči vylúpila a poslala mu ich na miske. Panna Mária ju však na to obdarila ešte krajšími. Na znak toho sa symbolom dňa Lucie stala miska s očami využívaná pri očných chorobách.

V našom vidieckom prostredí sa Lucia považovala za najväčšiu bosorku. V predvečer tohto dňa sa vykonávali rôzne magicko-ochranné úkony a praktiky (jedol sa cesnak, na dvere sa kreslil kríž a pod.). Chránili sa nielen ľudia, ale i hospodárske zvieratá, keďže pretrvávala predstava, že bosorka môže uškodiť najmä kravám – odobrať im mlieko a pod. Na deň Lucie sa z domu nesmelo nič požičiavať, tak sa malo predísť účinkom porobenia na majetku. Odohnať účinky bosoriek a zlých síl malo robenie hluku na krížnych cestách (pískanie, praskanie bičmi, trúbenie, cenganie kravskými zvoncami). Tieto činnosti vykonávali obecní pastieri alebo mládenci.

V mnohých obciach Oravy bolo zaužívané vyrábanie lucijného stolčeka. Musel byť drevený, jednoduchého tvaru a vyrobený bez jediného klinca. Na polnočnej pobožnosti na Štedrý večer tak mohli byť odhalené bosorky v dedine. Túto činnosť vykonávali mládenci a muži. Ich ochranou malo byť rozsýpanie maku či šošovice po ceste z kostola. Kým striga neporátala všetky zrnká, dotyčného nemohla dolapiť, a ten zatiaľ stihol ujsť domov, kde bol chránený.

Na Luciu platil prísny zákaz ženských prác, najmä šitia a pradenia. Aj z toho dôvodu sa mohli dievky stretávať a venovať sa iným činnostiam, najmä ľúbostnej mágii v rôznych podobách – vešteniu s halúzkami, papierikmi, varením cesta a pod. V Babíne si dievka každý deň od Lucie do Vianoc odhryzla z jablka. Následne ho so sebou vzala na polnočnú omšu, a ktorého muža stretla ako prvého, predurčovalo to meno jej nastávajúceho manžela. V tento deň babínski gazdovia narezali toľko prútikov zo slivky, koľko bolo členov v domácnosti. Halúzky vložili do krčaha s vodou a pozorne ich do Štedrého dňa sledovali. Rozkvitnuté halúzky symbolizovali dožitie člena rodiny do ďalších Vianoc. Podobným variantom veštenia s halúzkou sa stretávame aj v Brezovici. Kvety na prútiku predstavovali prísľub skorého vydaja.

Okrem uvedených činností boli tiež zaužívané maskované obchôdzky dievčat odetých do bielych plachiet s pomúčenou tvárou a husacím perom v ruke. Takto ustrojené v tichosti, bez slov či vinšov obchádzali domy a najmä priadkové izby, aby ich vyčistili a odohnali zlé sily. V staršom variante obchôdzok z Oravy sa stretávame aj s postavou dievčaťa prezlečeného za cigánku. Počas vymetania izby domácim žartovne veštila a snažila sa z domu niečo okato ukradnúť, aby si to hostitelia všimli. V Zázrivej si musel gazda poriadne povymetať popol z ohniska. Ak tak neurobil, Lucky, ktoré domácnosť navštívili, mu ho rozmietli po izbe alebo pohádzali hrnce o dvere domov.

Pranostiky:

Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Svätá Lucia noci upije, ale dňa nepridá.