Na Mikuláša na Orave

Už máte v oknách vyčistené čižmičky?

Nadišiel sviatok svätého Mikuláša a s ním spojené už rokmi opradené zvyky, ktoré sa viažu s jeho povestnou štedrosťou – obdarovať každé dieťa sladkosťou.

Kde sa vzal? - Tu sa vzal...

Viete však, odkiaľ sa vzal zvyk dávať do okien na Mikuláša čižmičky či topánočky?

Legenda o svätom Mikulášovi, ktorého pôvod siaha až do Malej Ázie, dnešného Turecka, hovorí, že Mikuláš bol už od malička povestný svojou dobročinnosťou pomáhať chudobným. Počas svojho života sa stal biskupom v Myre a venoval sa pomoci kresťanom, ktorí boli počas vlády Diokleciána prenasledovaní. Preto sa aj tradične ikonograficky zobrazuje s biskupskou myrtou na hlave a biskupskou barlou v ruke.

Jeho azda najznámejším počinom je záchrana troch dcér kupca, ktorý prišiel o všetky peniaze. Kupcove dcéry boli kvôli chudobným pomerom, v ktorých žili, odkázané na prácu prostitútok. Mikuláš sa rozhodol rodine pomôcť, a tak im v noci dal do mešca peniaze a položil im ho na okno. Zopakoval to i na ďalšiu noc. Na tretíkrát ho už čakal otec dcér a vrúcne sa mu poďakoval. Odvtedy si deti i dospelí dávajú do okien čižmy a čakajú, čo im Mikuláš prinesie.

Podľa legendy sa teda 6. december, deň úmrtia svätého Mikuláša, stal sviatkom, ktorý oslavujeme dodnes.

V minulosti ale naši predkovia Mikulášovi prikladali omnoho väčšiu silu. Podľa nich bol 6. december dňom, ktorý im mal priniesť bohatstvo. Mnohí obchodníci v tento deň radi uzatvárali dôležité obchody. Niekde sa považoval za patróna šťastného manželstva, modlievali sa k nemu slobodné dievčatá, túžiace po ženíchovi.

V každom regióne však slávili Mikuláša inak. Okrem klasických obyčajov, akými sú rozdávanie darčekov či sladkostí, zachovali sa aj zvyky, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska dodržujú dodnes. Na Horehroní napríklad čert s radosťou strašil slobodné dievčatá. Trojica v zložení Mikuláš, anjel a čert bývali zvyčajne zamaskovaní mládenci. Ich obchôdzky bývali žartovné, dievčatá si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa, tie slobodné zas pred nimi recitovali, aby im Mikuláš dal muža:

„Mikulášku, môj milý, daj mi muža v tej chvíli, aký bude, taký bude, len nech navždy len môj bude.“

V ďalšom kúte Slovenska mával príchod Mikuláša tiež žartovný podtón – tu zas chodila štvorica – Mikuláš, medveď a gazda, ktorý mal medveďa na retiazke. Štvrtý zas býval maškara alebo čert. S mládencami zvykol chodiť aj harmonikár. Tieto pochôdzky boli tiež určené pre slobodné dievčatá, ktoré pred štvoricou museli odriekať žartovné modlitby za budúcich manželov.

V Brhlovciach sa zase počas takýchto mikulášskych obchôdzok mohol mládenec po Mikulášovi poslať svojej milej drobný darček – sladkosť, perníkové srdiečko či stužku. Veselé mládežnícke obchôdzky s Mikulášom, čertom, medveďom a gazdom poznali aj v iných lokalitách Slovenska. Bola to skvelá príležitosť, ako sa mohla mládež zabaviť. Ženy v tento deň nepriadli, muži zas nešli do lesa a nepáralo sa ani perie. Na Spiši sa napríklad do dverí stajne vešali dve prekrížené metly, aby sa tam nemohli dostať zlé bosorky.

Na Orave boli na Mikuláša zaužívané maskované sprievody po domoch. V roľníckom prostredí sa rozšírili najmä v priebehu 19. storočia. Prirodzene nadväzovali na staršie mikulášske obyčaje, ktorých pôvod siaha do stredovekého mestského prostredia. Účastníkov obchôdzky zastával svätý Mikuáš v biskupskom rúchu, anjel a čert. Všetky tri postavy a ich maskovanie nadväzovali na lokálnu tradíciu maskovaných sprievodov. Mikuláš držal berlu, na hlave mal papierovú čiapku a bradu z kúdele, anjel pripomínal postavu Lucie, odetú v bielej plachte a čert mal oblečený vyvrátený kožuch prepásaný reťazou a na nej zvonce. Sprievod navštevoval jednotlivé domácnosti, prípadne priadkové izby. Deti si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa:

„Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku.

Zlož tu svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku,

či koníčka medového, či koláčka makového.

Veď ty, strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš."