Na Barboru na Orave

Deň svätej Barbory sa ako ďalší radí k tzv. stridžím dňom, kedy sa praktizovali najmä zvyky spojené s ľúbostnou mágiou.

V rámci rozmanitosti zvyklostí a tradícií na území slovenských regiónov sa s týmto dňom azda najväčšmi viaže symbol čerešňovej halúzky tzv. barborky, ktorej sa pripisovala kúzelná moc. Na Orave sa väčšinou tento zvyk spájal s prvým stridžím dňom – s dňom sv. Kataríny. Dievky odtrhnuté ovocné halúzky v džbáne zalievali vodou, ktorú priniesli v ústach z potoka. Dievčina, ktorej konárik do Vianoc rozkvitol, sa mala do roka vydať. 🌸

Inde si halúzku dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral a dal si ju za klobúk, jej takto vyznal lásku.

Iná zvyklosť zas hovorí, že dievčatá dali ku každej vetvičke meno chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého vetvička rozkvitne ako prvá.

Na východnom Slovensku si napríklad každý z rodiny dal do vázičky do okna svoju vlastnú čerešňovú halúzku a ten, komu vykvitla najskôr, mal žiť najdlhšie. Niekde sa zas počítalo, že na ktorý deň po Barbore vetvička čerešne rozkvitla, určil sa tým najšťastnejší mesiac budúceho roku.

V mnohých domácnostiach sa tento zvyk odrezať vetvičky čerešní 4. decembra, ktoré vo váze do Štedrého dňa rozkvitnú, zachováva dodnes.

Na území Oravy sa nevyskytovali výrazné javy súvisiace s týmto dátumom. Všeobecne platil zákaz ženských prác a v domoch neboli vítané prvé návštevy žien. Vo viacerých oblastiach na Slovensku platil nepísaný zákaz šitia a pradenia. Dávalo sa to do súvislosti s rožným dobytkom; toto opatrenie malo zabrániť, aby sa zvieratá navzájom popichali. Napríklad v okolí Nitry a Trenčína mládenci, muži i dievčatá v bielych šatách chodievali v skupinách po štyroch až šiestich s barborkami. Nazerali do kúdeľnej izby (kde sa odohrávali priadky) a mládencov, ktorých zastihli na priadkach, žartovne bili varechami po rukách. Návštevu ukončili spoločným tancom, pričom si klopkali varechami do taktu. Na tanci sa niekedy zúčastňovali i mládenci oblečení do sukní, ktoré si zhotovili zo slamených snopkov.

Deň sv. Barbory mali zrejme najradšej deti, a to kvôli snehu, ktorý v tento deň často pokryl zelené lúky bielym kobercom.

S dňom sv. Barbory sa spája tiež množstvo pranostík:

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.

Svätá Barbora vetry rozháňa.

Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.

Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.

Aké zvyklosti sa v tento deň tradujú u vás doma? 🙂