Na Nový rok na Orave

Silvester a Nový rok

Po ukončení hlavného vianočného trojdnia, sa ľudia pripravovali na príchod nového roka. Okrem vítania novoročia, sa nezabúdalo ani na patričné ukončenie starého kalendárneho roka, na Silvestra.

Silvester, pripadá na 31. december a tento deň sa oslavuje ako zavŕšenie roka. V tradičnej kultúre sa mu nepripisoval zvláštny význam. Oveľa väčšia miera pozornosti sa obracala na prichádzajúci Nový rok. Rovnako ako počas vianočných sviatkov, aj na Silvestra pretrvávala predstava, že z domu sa nesmie nič odniesť ani požičať. Počas Silvestra bolo v mnohých lokalitách zaužívané vykonávanie hluku, organizovali sa zábavy, praktizovalo sa vzájomné navštevovanie rodín a priateľov, ako i vinšovanie.

Príprava tanečných zábav bola v kompetencii mládencov, išlo o verejnú udalosť určenú pre všetkých obyvateľov danej obce. V Lokci ukončilo silvestrovské veselenie zvonenie polnočných zvonov, ktoré vítali prichádzajúci nový rok. Robenie hluku sa dialo najmä pomocou plieskania bičov, húkaním, kričaním, rapkaním alebo strieľaním. Vykonaním týchto činností sa mali odohnať zlé sily, nakoľko išlo o významné prechodové obdobie. V Zázrivej chodili mládenci a dievky po polnoci spievať a vinšovať popod okná domov s nasledujúcim prianím: „Nový rôčik nastal, všetci sa radujme a tomu starému pekne poďakujme.“

V rodinách bývalo zaužívané spolu posledný krát v roku večerať. Skladba silvestrovských jedál v mnohom pripomínala tie vianočné, s tým rozdielom, že aj v katolíckych lokalitách bolo povolené konzumovať mäsité pokrmy.

Ako už bolo uvedené, omnoho väčšia miera pozornosti sa prikladala Novému roku. S týmto dňom súvisia úkony spájané s mágiou počiatku. V poverových predstavách sa správanie ľudí, zvierat a počasia v daný deň interpretovali ako veštby do budúceho roka. Budúcnosť mohol ovplyvniť aj prvý návštevník, preto ním nesmela byť žena, chorý alebo starý človek. 1. január sa spája s hojnými návštevami vinšovníkov. Ich texty sa líšili od vianočných len prvým veršom, ktorý určoval príležitosť vinšovania. To isté platí aj o novoročných piesňach, ktoré sú textovými obmenami vianočných piesní a je ich pomerne málo.

Na severnej Orave sa pre návštevníkov pieklo špeciálne pečivo, tzv. novoročátka, ktorými boli obdarovaní za ich účasť na novoročnej obchôdzke. Aj v Brezovici radi vítali ako prvých návštevníkov mužov, ktorí mali priniesť do domu šťastie. Zaužívalo sa tak vinšovanie otcov so synmi, zavčas rána so slovami: „Ponaj Boh naščesťá, nazdravjá, na tento Nový Rok s menšími hriechami, s väčšuôf radosťuôf, s boskôf milosťuof, priniesli sme vám radosti, aby ste buli zdraví a veselí, jako v nebi anjeli. Pochválený buď Ježiš Kristus." A deti ešte dodali: „Dajte nám koláča, nech nám brucho roztláča."

V Zázrivej zas radi vítali mužských návštevníkov z nižného konca obce, čo bolo spájané s predstavou, že tak budú ochránení pred povodňami. V Lokci sa stretávame s obchôdzkou malých chlapcov, ktorí do domov vstupovali s vinšom: ,,Vinšujem vám na tento nový rok, šťastia, zdravia, hojnosť, božské požehnania, na poli úrody, v stodole plienoty, do pokolenia života aby ste mohli slávu nebeskú obsiahnuť a s Kristom Pánom sa radovať, aby ste mali toľko býčkov, ako v hore pníčkov, aby ste mali toľko teličiek ako v hore jedličiek, Pochválen Pán Ježiš Kristus."

Veľká starostlivosť sa venovala čistote obydlia, ľudí, zvierat, inventár musel byť usporiadaný, nič nesmelo chýbať, ani byť požičané, inak by to chýbalo v celom budúcom roku. Ľudia mali vstávať zavčasu, byť v dobrej nálade, svieži, mierumilovní. Verilo sa, že tak ako sa človeku vodí v prvý deň roka, bude sa mu i v nasledujúce. V tento deň sa vykonávali len nevyhnutné činnosti, zakázané boli mnohé práce (napríklad pranie a šitie).

Významnú obradovo-magickú úlohu mali jedlá. Dodnes pretrváva úzus nejesť mäso z hydiny alebo zajaca, pretože by šťastie a majetok uleteli či utiekli. Medzi obradové jedlá patrila bravčovina ako symbol hojnosti, šošovica ako symbol bohatstva, cestoviny či koláče. Rodina sa na Nový rok stretávala pri spoločnom obede. V Zázrivej sa varili dlhé halušky, čo malo privodiť predstavu o tom, že aj jarné obilie bude mať dlhé klasy a aby narástol vysoký ľan, mali gazdiné vysoko vyskakovať.